V stredu ráno má v Halle Saint Thibault každý svoj zaužívaný pľac. Predavač rýb, syra, aj širokých košov z prútia na ovocie. Vlastne je tu miesta viac ako dosť, celé dlhé kúty tržnice sú pokryté plachtami alebo nad nimi visia neaktuálne nápisy. Ich majitelia sa tu neukázali už ktovie koľko sezón, ktovie koľko rokov. Napriek alebo aj vďaka prázdnote je trhovisko v tomto daždivom počasí útulné a funkčné. Keďže elegantné dámy a páni prozreteľne uchovávajú tradíciu nákupov pod touto krásnou presvetlenou strechou.
V známej pekárni na rohu je na šachovnicovej podlahe naviate žlté lístie, možno ešte od včera. Od karamelom obalenej hrozienkovej buchty máte lepkavé všetky prsty a do macchiata vám naliali mlieko namiesto jemnej peny. Všetko tu dnes chutí opustene, a asi práve tým ladí k tichému, originálnemu koncu jesene.
Ak by ste ale radšej tieto príliš domácke nenablýskané časti mestečka opomenuli, nechajte si naliať k raňajkovým croissantom bublinky (lokálna pozornosť penziónov – degustácia šampanského). A k večeri sa poprechádzajte pod pouličnými lampami. Ožarujú dobové domy slávnych šampanských rodín na Avenue de Champagne. Podľa miliónov šumivých fliaš ležiacich v ich pivniciach, ide o najdrahší bulvár sveta.
Koniec roka tu môže byť aj teplý. Na chodníkoch zo suchého lístia, pod prúdom fontány, v dávnom, šansóny vyspevujúcom karuseli… a v hlbokých mäkkých perinách.
© text a foto: Mária Bruneau