Sladký júl je horúci a svieži. A vďaka nemu vás konečne beriem na dovolenku! Tentokrát žiadne nápadité prášenie na povale, ale zmysly okúzlené cestami, ktoré vyžarujú intenzívnu inšpiráciu. Tá sa dá doslova krájať a po dávkach donášať domov. Vyberieme sa spolu do výnimočných končín Burgundska a na cestu máme zbalené čerstvé ‚pains au chocolat‘.
Pri východe slnka ešte niektorí členovia rodiny nie sú doma, bežia vo vôňach zrelého ovocia po našej pahorkatine, cez lesy a vinice. Ja našťastie nie. Bublocú mi tu vajíčka a káva. Aj tie sú v napätí, aby už sedeli v kufri a nezmeškali ten vánok, čo oblažuje teplý vzduch, na západe južného Burgundska, v Brionnais.
Paray le Monial.
Montceaux l’Etoile.
Brionnais je kraj polí a lúk, nepravidelne zasiatych medzi stromoradím a živým plotom. Ľudia tu riadia statky a samoty. A to magické, čo nehovoria každému, sú husto roztrúsené nádherné románske kostoly z obdobia 10.-12.storočia. V Montceaux l’Etoile sa bude tento žltý kameň pri západe slnka jagať ako zlato.
Cesta z kostola, ale aj ideál podlahy do kúpeľne.
V dedinke Montceaux l’Etoile, okrem značenia týchto dávnych motívov, podľa ktorých si môžete vymaľovať alebo sa vyobliekať, treba aj piknikovať!
Ochutnávať francúzske ovzdušie je vždy veľmi vďačný výber. Spoznať tunajší život. Objaviť nové pocity. Lenže ako je to so všetkým, aj na toto treba patent, aby ste sa expresne neocitli v turisticky vymyslenom svete. V krikľavom a preplnenom opaku krajiny, ktorú ste chceli zažiť.
Vnímajte skutočné!
To vás zavedie na miesta nedotknuté, pôvodné. Ostanete v nemom úžase, lebo všetko bude farbami, materiálmi, arómami, dobrotami aj tichom. Presne ako sa to opisuje v knihách.
Varenne L’Arconce.
Oproti pustému hotelu nájdete honosné veraje kostola, cez ktoré sa vchádza do iného storočia.
Ani dusné, ani masívne, ani prepychové, len staré a obyčajné…
…nehybné, hrdzavé, najčarovnejšie doplnky na svete.
Mestečko Paray le Monial.
Balkón nad už dávno zamknutým butikom…
…jeho sused hrá za záclonami pomaly na klavíri, pre tú malú tichú uličku, …
…ktorá sa volá ulica Pokoja.
Poskladané okenice na presvetlených ale útulných oknách.
Aj sčernená farba žiari.
Vstup do „ulice Pokoja“.
Štýly rôznych vekov, ktoré sa vedia jemne dopĺňať.
Vidiek vo Varenne l’Arconce sa zastavil v čase, ale kvitne stále.
A bránka je pootvorená.
V Anzy le Duc je všetko živšie, aj kamene sú farebné.
Hlboká atmosféra nepominuteľného, ktorú ste možno ani nikdy nepoznali, sála pokoj a veľmi hlasno vám dáva najavo, že k nej patríte. A napriek tisícročným stenám tam vedú asfaltové cesty a pripojíte sa k sieti.
Prestriete si osamelý stôl, vykôstkujete višne, polámete škrupiny…
Cez deň sa množstvo svetla mení a s nimi aj tóny motívov.
Rozpálené poobedie. A to všetko je len začiatok spoznávania svojského nenápadného Brionnais.
© text a foto: Mária Bruneau