Po takmer polročnom lete plnom aperitívov, ruží a teplých dažďov, sa začína dvíhať vietor. Rána sú chladné a v podvečer sa prvé suché listy krútia na vrchu dediny okolo kamenného kostola. Nekončia tým však nákupy na vzduchu! Náš zeleninár je pred pekárňou prikrytý parazólom každý piatok ráno. A debničiek má stále habadej, len ich farby sa sezónami menia. A syr je čerstvý celý rok, len kozieho máme teraz plný dom, lebo ten bez zelenej trávy až do jari nebude. Je tu ale veľmi komorná, vidiecka premávka.
Pre pocit, že sa takto živia všetci, treba zísť v sobotu až do Châtillon sur Chalaronne. Ich rínek pod jednou stáročnou strechou sa ráta (na národnej úrovni) za „výnimočný trh“. Vo všetkých jeho kútoch sa krája, váži, kotkodáka. Mäso, zelenina, vajíčka, syry, planty, kvety, kohúty… Keď padla tržnica postavená ešte v roku 1440 popolom, mademoiselle Montpensier dovolila spokojnému starostovi, v 1670-tom, vyrúbať jej vlastný les na jej pokračovanie. Hojnosť je tu teda tradíciou. Ale my sa tam vrátime aj na jeseň! Pre kvalitu, väčšina predavačov sú lokálni výrobcovia, a pre férový cenník.
© text a foto: Mária Bruneau